Odpustové popoludnie - 15.7.2018

22. jún 2018


Názov sídla: Obec Nová Ľubovňa

Obecný úrad Nová Ľubovňa, 065 11 Nová Ľubovňa 102

Nadmorská výška: v strede obce 562 m n.m. Najvyšší vrch Borsučiny – 958 m n.m. Najnižší – 541 m n.m. sa nachádza na mieste, kde potok Jakubianka opúšťa katastrálne územie obce. Rozloha katastra – 1448 ha.

 

Prvá písomná zmienka:

 Obec Nová Ľubovňa vznikla ako prvá obec na území panstva Ľubovnianskeho hradu v roku 1308. Zakladateľom Novej Ľubovne bol syn uhorského palatína Omodeja Abu magister Ján. Tento vydal 21.1.1308 v Spišskej Sobote listinu, ktorou poveril akiste tunajšieho Nemca Helbranda, Adiptovho syna, založením obce s menom Ľubovniansky Potok (Liblow Pataka) v údolí potoka Ľubovňa, ako sa vtedy volala dnešná Jakubianka. Helbrand mal pozháňať ľudí, usadiť ich tu v novozaloženej dedine. Na dobu 16 rokov boli oslobodení od akýchkoľvek daní a dávok. Po uplynutí uvedenej doby mali platiť trikrát ročne po 24 poľských grošov za každý lán ako pozemkovú daň a okrem toho mali odvádzať raz ročne 16 grošov ako vojenskú daň. Dostali tiež výsadu, že mohli v tunajšom potoku voľne chytať ryby a v okolitých lesoch voľne poľovať. Okrem toho mali aj zvláštnu výsadu, že vo svojom chotári mohli slobodne hľadať zlato, striebornú alebo inú rudu a soľ a mohli ich aj voľne ťažiť.  Zaujímavé je ustanovenie v listine, že pre kostol sa majú vyberať desiatky, ale nie podľa poľského spôsobu, ale podľa spôsobu spišského. V tej dobe sa totiž viedol spor o uvedené územie medzi krakovským biskupom a spišským prepoštom. Na základe uvedenej listiny vznikla obec akiste ešte v tomto roku. V roku 1322, keď Filip Drugeth chcel založiť Jakubany, obec už bola, ale nazývala sa Novou Ľubovňou (Novum Lublo). Nevie sa, odkiaľ obyvatelia prišli, či boli Slovákmi alebo Nemcami (Rusíni sem došli až neskôr), v každom prípade tu žili na základe nemeckého šoltýskeho práva. Nová Ľubovňa sa aj oficiálne počítala medzi „nemecké dediny“ v rámci ľubovnianskeho panstva. Veľká zmena nastala pre Novú Ľubovňu v roku 1412, keď ju kráľ Žigmund dal spolu s hradom a 16 mestami Spiša do zálohu poľským kráľom. Tento stav trval až do roku 1772. Okolo roku 1532 sa obec premenila na typickú poddanskú dedinu. V 16. storočí si aj táto obec prešla reformáciou, no patrila medzi prvé obce na Spiši, ktoré sa vrátili do katolíckej cirkvi. Stalo sa to už v roku 1615, keď evanjelici museli odovzdať kostol a sami odbavovali bohoslužby na cintoríne. Až od roku 1787 sa ale farnosť s kostolom vrátili do Spišského biskupstva. V roku 1772 sa Nová Ľubovňa dostala späť do Uhorska a stala sa majetkom štátu. Výraznou pre obec bola aj nemecká kolonizácia. V obci bol panský majer, pekáreň, krčma, hámor, liehovar, potravinové družstvo,  veľkosklad vína, ktorý často navštevoval aj gróf Zámoyski (najdrahšie víno bolo Tokajské a zdroj kvalitného vína bol zaistený zmluvou s veľkoskladom PALUGAY Bratislava).

 Remeslá v obci:   mlynár, poľovník, šuster, kožušník,  stolár, tesár, tkáč, zámočník, kováč...

Hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo, chov dobytka, koní a oviec. Hnedé lesné a nivné pôdy, ktoré dávali nízke úrody pestovaných plodín, nestačili na obživu, preto obyvatelia boli nútení hľadať si zárobkové možnosti v drevorubačstve, furmanstve a v stavebných prácach. Dievčatá chodievali slúžiť do mestských rodín, mládenci pracovali ako juhasi na košiaroch a sluhovia u bohatších gazdov. Nedostatok pracovných príležitostí vyháňal mnohých do dočasnej alebo trvalej emigrácie do USA, Kanady a Belgicka.

V roku 1825 sa Nová Ľubovňa dostala do súkromných rúk. Od Uhorskej komory, teda od štátu, ju kúpil spolu s kúpeľami a s Jakubanmi Levočský bohatý mešťan, banský odborník a banský podnikateľ Andrej Probstner st. Príčinou kúpy bola pravdepodobne skutočnosť, že na území oboch obcí pôsobila vysoká pec,  niekoľko železných hámrov a okolie malo bohaté lesy, ktoré boli pre hutníctvo a hámorníctvo potrebné. Obec zostala v ich vlastníctve až do zániku feudalizmu v roku 1848 a potom tu naďalej sídlili a mali majetky – najmä železiarne, kým fungovali, a kúpele – do konca 2. svetovej vojny.  Probstnerovci pozdvihli činnosť tunajšej vysokej pece a hámrov, ale postavili aj cestu z Levoče do Jakubian, tzv. Probstnerovu cestu. Prelomovým rokom bol rok 1848 a prijatie zákona o zrušení poddanských povinností. Z doterajších poddaných sa stali slobodní sedliaci, hospodáriaci na vlastnej pôde, ktorú mohli slobodne nadobúdať, predať, dediť.

Po vzniku Československej republiky Nová Ľubovňa administratívne patrila do pôsobnosti obvodného notárskeho úradu v Starej Ľubovni a slúžnovského úradu, neskôr Okresného úradu v Starej Ľubovni. Do roku 1922 obec bola súčasťou Spišskej župy. Od 1.1.1923 došlo k novému administratívnemu členeniu Slovenska a obec bola začlenená do XIX. Podtatranskej župy so sídlom v Liptovskom Mikuláši.

V roku 1929 najhlbšia hospodárska kríza v dejinách neobišla ani Novú Ľubovňu a spôsobila prudké zhoršenie sociálneho  postavenia obyvateľov, mnohé rodiny žili na pokraji svojej existencie.

Dianie v obci výrazne ovplyvnili aj 2. svetová vojna, následné politické a spoločenské zmeny a reformy.

Dnes je Obec Nová Ľubovňa druhou najväčšou obcou v okrese Stará Ľubovňa. Je obcou s bohatou históriou, kultúrno-spoločenským životom, s kvalitne vybudovanou infraštruktúrou, službami      a občianskou vybavenosťou.

K stiahnutiu

© 2018 | www.novalubovna.sk | Mapa stránok  |  RSS | Prehlásenie o prístupnosti | Valid HTML 5! Valid CSS 3! toplist