Rorátne sväté omše

Roráty (Igor Mikula)

Noc ešte v čiernom zamate rozsieva v spánku pokoj a nehu,

babička v teplom kabáte už brodí nohy v sypkom snehu,

diamant v každej šľapaji odráža sa jej od lampáša,

keď v skoré ráno po kraji chystá cestu pre Mesiáša...

Nad hlavou nesvieti jej gloriola a mráz jej štípe líca, tvár i pery,

s pokorou ale kráča do kostola, uctiť si Toho komu verí,

v modlitbe očisťuje dušu hriechom pustú:

Rorate caeli, desuper, et nubes pluant justum

/vyrieka slová latinské a oči upiera tam hore/

aperiatur terra, et germinet Salvatorem....

Preklad z latinčiny:

Roste nebesá zhora,oblaky nech pršia Spravodlivého,

nech otvorí sa zem a vyklíči Spasiteľa/ Iz 45,8 /