Spomienka na Fašiangovú veselicu

Pripravovali sa rôzne typické maškrty a zabíjačkové špeciality. Fašiangy vždy sprevádzalo tajomno a veľa roztopašnej zábavy, masiek a prekáračiek. Posledné dni  tohto žartovného obdobia mali byť plné bujarej zábavy. A potom cez pôst by sa mali ľudia uskromniť – v zábave i v jedle.

Malou, no už tradičnou pripomienkou fašiangového času, bol aj 6. ročník podujatia Fašiangová veselica, ktorá otvorila pomyselne brány nášho kultúrneho domu 07. februára 2026.

A tak už od 15.00 hodiny účastníkov vítala vôňa dobrôt a pohládzalo teplo chutného čaju.

Vraví sa, že čím je človek starší – menej vládze. To ale asi neplatí o našich mladých členkách výboru klubu dôchodcov, ktoré tento rok nie len povýšili počet sladučkých šišiek na 700 kusov, ale pridali ďalších 300 kusov chutných škvarkovo – jablkových šatôčok. Ako poďakovanie im v prvom rade boli ďakujúce rozžiarené detské očká a líčka omastené sladučkým lekvárom.

K tradičným zabíjačkovým špecialitám – krajzupe, hurkám, kapuste, klobáske a tlačenke pribudli kapustové strapačky s  chutnou baraninou a vyprážaná krkovička. Chlieb natretý chutným šmaľcom, či škvarkovou pomazánkou, posypaný cibuľkou, rozihral nie len chuťové poháriky, ale aj spomienky na časy, keď boli zabíjačky skoro v každom dome a zabíjačkové pochúťky častým jedlom na dlhé zimné obdobie.

Ďakujeme Ľudovej hudbe Bratov Jendrichovských, že opäť nesklamali a bavili sa spolu s nami, za ich skvelú muziku a spev. A to všetko v krásnom goralskom odeve.

Ďakujeme aj majstrom mäsiarom, ktorí opäť pripravili chutné zabíjačkové špeciality.

Ďakujeme mládežníkom pri obsluhe s občerstvením.

Veľké poďakovanie vyslovujeme ochotným členkám klubu dôchodcov za obetovaný čas a námahu pri príprave sladkých dobrôt.

Ďakujeme aj našim hašičom za zdravotnú a poriadkovú službu počas podujatia.

No ďakujeme aj vám všetkým, ktorí ste prijali naše pozvanie a odetí v kroji, maske, alebo aj v civile, prišli ste spolu s nami prežiť spoločný čas radosti a veselosti.

Tešíme sa na ďalší ročník.

V monografii Nová Ľubovňa sa o fašiangovom čase píše:

Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy sa nazýva fašiangové obdobie.

Bolo to obdobie bohaté na svadby. Keď boli fašiangy krátke, šťastie na vydaj mali aj menej pekné a chudobnejšie dievčatá, pretože mládenci si nestihli preberať.

Dlhé fašiangy žičili pekným a bohatým dievkam. Najviac zvykov sa sústreďovalo na posledné tri dni (soľone dni).

Neodmysliteľnou súčasťou bola tanečná zábava, ktorá trvala tri dni – od poslednej Fašiangovej nedele až do polnoci utorka pred Popolcovou stredou.

Organizovala ju mládež, pričom mládenci sa postarali o pálenku a dievčatá o pohostenie. V tomto období jedli hlavne praženú slaninu, vajíčka, klobásu.

V každom dome vyprážali šišky (krepľe). Zabávali sa nielen mladí, ale aj starí. Na fašiangy mali gazdiné skákať do výšky, aby im vyrástol vysoký ľan.

V utorok popoludní v domoch vyvárali gazdiné hrnce s popolom od masti a mäsa, pretože prichádzal 40 dňový pôst, počas ktorého mastili jedlá len ľanovým olejom.

Popolcová streda (Stempna šroda) bola veľkým sviatkom. V tento deň sa prísne postilo a nič nerobilo. Deti a dospelí sa navzájom mazali sadzami, aby na Veľkú noc mali dôvod
na polievačku. Pôst sa veľmi prísne dodržiaval. Prejavilo sa to v strave aj v odievaní. Prísne zakázané boli aj všetky zábavy, svadby a pod. V pôstnom období spievali tradičnú
pieseň: „Švjenti Boze, švjenti mocni…“