V nedeľu začíname adventné obdobie

V teologickom zmysle sa advent vyznačuje dvojakým očakávaním – sviatku narodenia Ježiša Krista a jeho druhého (eschatologického) príchodu na konci času (parúzia), ale taktiež sa nezabúda na osobitnú úctu Ježišovej Matky napríklad tzv. rorátnou sv. omšou v dňoch od 16. decembra. Preto adventné obdobie je časom nábožného a radostného očakávania.

Liturgickou farbou pre advent je farba fialová.

Čítania liturgických textov 

Čítania evanjelií počas adventu sa vzťahujú na Ježišov príchod (prvá nedeľa), na Jána Krstiteľa (druhá a tretia) a na udalosti bezprostrednej prípravy (štvrtá nedeľa).

Čítania zo Starého zákona tvoria proroctvá (túžba po očakávaní) o Mesiášovi od proroka Izaiáša.

Čítania od Apoštolov počas adventu obsahujú povzbudenia. 

Dejiny adventu 

Pôvodne pochádza pojem advent z gréckeho pojmu ἐπιφανεία (epifaneia zjavenie), ktorý označoval príchod božstva do chrámu alebo návštevu kráľa.

Adventné obdobie má kajúci charakter, ale nikdy sa toto obdobie nechápe ako čas pokánia v tom zmysle ako je to v pôste (napr. stále sa spieva Aleluja). Obdobie prípravy na slávenie Narodenia Pána sa dostal v 4. storočí z kresťanského Východu do Gálie a Španielska. Odtiaľ pochádza zvyk spájať advent s eschatologickým očákavaním Krista na konci časov. V Gálii sa od 5. storočia advent začínal už na sv. Martina a v Španielsku 24. novembrom. V rímskej liturgii trvalo obdobie adventu dva týždne a malo charakter očakávania či prípravy na vtelenie Božieho Syna.

Vianočné obdobie (advent + vianoce) sa od 4. storočia pohybovalo medzi 11. novembrom a 6. januárom, na ktorý pôvodne pripadala oslava narodenia Ježiša Krista (dnes slávnosť Zjavenia Pána čiže Epifania). Týchto osem týždňov predstavovalo (s výnimkou nediel, ktorými si stále pripomíname vzkriesenie) spolu 40 dní.

Začiatky adventu siahajú do 4 storočia, kedy sa v oslavuje určitý počet (2 až 6) adventných nediel a až pápež Gregor Veľký († 604) stanovil adventný čas na 4 týždne.

Advent v cirkevnom kalendári 

Advent sa začína 1. adventnou nedeľou, teda nedeľou medzi 27. novembrom a 3. decembrom. Advent sa končí po západe slnka na Štedrý večer (vigília Sviatku Narodenia Pána). 3. adventná nedeľa sa nazýva Gaudete a, oproti ostatným adventným dňom, liturgickou farbou môže byť ružová. Advent trvá do prvých vešpier Narodenia Pána.

Nakoľko advent sa vyznačuje dvojakým očakávaním (narodenie a druhý príchod), preto aj advent je rozdelený na dve časti kde 17. december tvorí hranicu tohto rozdelenia. Prvá časť dáva dôraz na očakávanie druhého príchodu Krista a druhá časť je prípravou veriacich na stretnutie s Kristom pri jasliach. Toto delenie je veľmi dobre vidieť v liturgických textoch a modlitbách.

Pravoslávna cirkev dodržuje až dodnes šesťtýždňový advent, ktorý trvá od novembra do 24. decembra, a to ako obdobie pôstu. Zároveň advent nepredstavuje začiatok cirkevného roka, ktorý sa na Východe začína 1. septembra.

V západnej tradícii je advent aj obdobím upokojenia, ktoré zodpovedalo životnému štýlu našich predkov, prispôsobenému dlhým decembrovým nociam. Dnes sa však advent komerčne využíva, a preto o ňom ako o období upokojenia nemožno hovoriť. Advent sprevádza adventný veniec ozdobený štyrmi sviecami, ktoré zodpovedajú počtu adventných nedieľ, deti často otvárajú adventný kalendár.

 

Dnes, po Druhom Vat. koncile, preto nie je vôbec nutné v advente sa postiť, hoci pôstnu disciplínu (piatky) treba zachovať rovnako ako v období cez rok. Podobne ani Štedrý deň nie je dňom prísneho pôstu. (V minulosti bol, vďaka čomu sa nám zachoval zvyk jedenia ryby).

Ak na deň nepripadá žiadny sviatok, v nedele sa vynecháva aj Glória – najbližšie zaznie na vigíliu Narodenia Pána – t.j. na Štedrý večer alebo na „polnočnej“ sv. omši. Tiež sa v advente neodporúčajú konať svadobné veselice a iné hučné zábavy, aby sa veriaci celou dušou a čo najlepšie – napr. aj dobrou sv. spoveďou, pripravili na Kristov príchod.

Počas celého adventu (s výnimkou nedieľ) sa pred svitaním môže sláviť sv. omša k úcte Panny Márie. Táto sv. omša sa nazýva roráty, pretože týmito slovami začína introit (vstup) sv. omše (Rorate caeli = Rosu dajte nebesá). Krásny je aj dôvod slávenia pred svitaním, lebo v tmách pohanských bludov a v tmách dedičného hriechu zasvitla ľudstvu spása, keď sa narodila „ranná hviezda“ - Panna Mária.

Tretia adventná nedeľa – nazvaná podľa jej introitu ako nedeľa Gaudete (Radujte sa!) sa môže sláviť v ružovom ornáte (ak nie je k dispozícii, je legitimné použiť fialovú farbu). Je to na znak toho, že sa máme radovať, lebo príchod Krista je už blízko.

Do adventu spadá spomienka na sv. Mikuláša (6. 12.). Isto vieme, že sv. Mikuláš nie je americký „Santa Claus“, popíjajúci Coca-Colu, hoci preklad by aj sedel, a že nespúšťa darčeky dolu komínom. Sv. Mikuláš bol biskupom v meste Myre (Malá Ázia). Bol veľmi dobročinný, chudobným dával tajne v noci do príbytkov svoje dary, aby nezbadali, kto je ich dobrodincom. Práve na tú pamiatku sa na deň sv. Mikuláša obdarovávame malými drobnosťami.

Liturgickou slávnosťou v advente je Sviatok nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. 12.). Cirkev mám v tomto sviatku predkladá k neomylnej viere, že jedine blahoslavená Panna Mária bola zvláštnou milosťou uchránená od dedičného hriechu.

Krásne zvyky adventného času – ako je adventný veniec, so štyrmi sviečkami, symbolizujúce štyri adventné týždne, adventný kalendár a iné, je dobré odporúčať ako typický prvok pre toto obdobie.

 

  

 Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/Advent,http://www.redemptoristi.sk/modules.php?

name=News&file=article&sid=1163

Advent

Advent- doba očakávania:

na Pána čakajú kresťania.

On urobí koniec hriechu,

a každému zlu povie: “Dosť!“

Pre spravodlivých je to dôvod  pre radosť.

 

Kým ten čas príde, Pán čaká na mňa

aby moja cesta bola pred ním priama.

Verím pevne, že Boh človekom sa stal

a prežil všetko, čo kedy človek prežiť mal?

 

Ježiš kliatbu hriechu zo mňa sňal,

pre dobrý život príklad mi dal.

Či viem, kam vedie život môj,

nestal sa zo mňa človek - stroj?

 

Advent – doba očakávania,

má byť aj dobou pokánia,

dávajme Bohu svoje zlyhania.

 

Ach, akým úbohým človekom by som bol,

keby mi stačil na Vianoce len bohatý stôl!

Duša tiež čaká lahôdky ducha,

dať jej treba, čo jej prislúcha:

Upriamiť ju vždy znova k obzorom večným,

aby nepodliehala rozmarom hriešnym.

 

Kresťanská  duša po slove Evanjelia túži,

nech duch sa teda do večných právd pohrúži.

Nie, to nie je stratený čas!

keď Kristus príde súdiť nás,

 

znenazdajky, nevieme kedy,

uvidíme to jasne vtedy,

že k ničomu nie sú ľudské vedy,

ak k spáse ľuďom neslúžili,

ak sa na slávu Božiu nevyužili.

 

Advent – výnimočný čas očakávania,

múdrosť nám radí splniť Božie priania.

Lampáš viery a lásky si teda pripravme,

olej modlitby a pokánia do neho dajme,

keď Pán zaklope, aby sme radosť mali,

naveky v kráľovstve lásky prebývali.

 

 

© 2019 | www.novalubovna.sk | Mapa stránok  |  RSS | Prehlásenie o prístupnosti | Valid HTML 5! Valid CSS 3! toplist