Lenka Starinská - poézia

Z jej tvorby:
Lenka Starinská, 11 rokov, 1. kategória, poézia
ZUŠ Jána Melkoviča, Okružná 9, 064 01 Stará Ľubovňa
ZÁCLONA
zakrýva okná
kradne výhľad
a všetko sníma
do bielych čipkovaných očí
dvíha sa
vlní
pri polievaní kvetov
iba prekáža
ale predsa má dušu
srdce umelca
tak jednoducho a zložito zároveň
zdobí oknový domov
TRÁVA
v jej zelených steblách
vidím
magickú ruku
prírody
aj to
ako od semienka rastie
a spieva
svoju pieseň
keď si do nej ľahneš
s úprimnosťou
tráve podobnou
si vezme
tvoj príbeh
a dá ti svoj
Do budúcnosti zatiaľ nedovidím
LÚKA
kamienky v tvojom náramku
počítajú hviezdy
jedna z nich ti padla do oka
šaty rastú spolu s trávou
do dlane ti sadlo jablko
nezatúlalo sa ďaleko od stromu
keďže máš s jabloňou
spoločné observatórium
ČO MÁM NA SRDCI
zakuklili sa mi oči
z uší mi vyteká med
v hlave hniezdia myšlienky
ako osy
zuby mi lezú po ústach
zrak sluch a chuť odišli
ostávaš len ty
bzučíš ako chrobák
si moje (s)vedomie
DO TMY
hľadám sa
bezsenné noci
stavajú mi klietku z kostí
aj pohladenie bolí
štyri nohy
štyri hrany ktoré tnú do živého
posteľ je veľké sídlisko
v každom byte jedna tieňová bábka
strach chce utiecť
no čas divá šelma ho tlačí do vankúša
oči sú jedinou lampou
sny sa z(a)razili
nočné mory sa idú uležať
ony už spia
ja nie
DIEVČATKO
sedí na lavičke
vedľa neho samota
na chrbte ťažký batoh
nohy sa mu zabárajú do listov
očami meria vzdialenosti
do budúcnosti zatiaľ nedovidí