Ľubovnianske kúpele

 

V malebnom údolí potoka Ľubovnianka, pravého prítoku rieky Poprad, 7 km od okresného mesta Stará Ľubovňa, ležia kedysi prekvitajúce a vyhľadávané kúpele Nová Ľubovňa.

Minerálne pramene, nachádzajúce sa upostred ihličnatých lesov v závere 2,5 km dlhej doliny Ľubovnianskeho potoka v nadmorskej výške 556 m, sa viažu na zlom prebiehajúcidolinou Popradu a tvoria sústavu zemito - železnatých, studených kyseliek. O ich liečebnej sile sa vedelo už dávno.

 

Osobnosti : V roku 1825 obec od Uhorskej komory, teda od štátu, kúpil spolu s kúpeľami a Obcou Jakubany levočský bohatý mešťan, banský odborník a banský podnikateľ Andrej Probstner st. Rodina vlastnila obec až do roku 1848 a potom tu sídlila a mala majetky – najmä železiarne a kúpele do konca 2. svetovej vojny. Andrej Probstner st. Prepojil cestu z Levoče do Starej Ľubovne, čím tiež umožnil spojenie dolných častí krajiny s priesmykov v Mníšku n/Popradom vedúcim do Haliče. Pre verejnosť sprevádzkoval Novoľubovnianske kúpele a zabezpečil k nim aj cestný prístup. Na vlastné náklady a bez akýchkoľvek daní alebo príspevkov verejnosti postavil na cestách mosty v dĺžke viac ako 12.000 siah. Umožnil tak nielen ľahšie spojenie pre kúpeľných hostí, ale aj furmanky soli zo Solivaru do podtatranských oblastí a presuny vojenských transportov. V čase cholery a hladu na Spiši prejavil svoje sociálne cítenie voči poddaným poskytnutím služieb v svojich budovách, ale im aj zdarma rozdelil veľké množstvo potravín.

Pravnuk Andreja Probstnera st. Alfréd Artúr Probstner bol asistentom na Katedre hutníctva a výroby železa na akadémii v Banskej Štiavnici. Neskôr bol organizátorom riadenia výroby železa a prevádzky železiarní v bývalom Uhorsku na budapeštianskom ministerstve financií.Okrem toho pracoval v baníctve a hutníctve vo funkcii tajomníka v oddelení železiarní, hlavného banského radcu a sekčného šéfa oddelenia baníctva. V tejto problematike bol aj publikačne činný. Stal sa členom pobočky Československého červeného kríža v Starej Ľubovni a Slovensko-maďarského osvetového spolku. Mal aj umelecké vlohy poeta. Nezanevrel však ani na majetky v Novej Ľubovni a kúpele. Práve ešte viac po odchode do dôchodku v roku 1915 sa kúpeľom venoval naplno. V roku 1921 za zanietil pre sprevádzkovanie zatvorených kúpeľov a požiadal Spišskú župu o povolenie, ktoré aj dostal, ba župa dokonca vyzvala Štátny stavebný úrad v Levoči, aby opravil cestu vedúcu zo Starej Ľubovne až k potoku Jakubianka a tiež most nad nim. Súčasne tiež zabezpečila autobusvé spojenie až do Novoľubovnianskych kúpeľov. Poskytoval kúpeľné zľavy štátnym úradníkom, členom nemocenských pokladní a nemajetným. Získal licenciu na výrobu a predaj minerálnej vody.

pre zaujímavosť kliknite na:  http://www.locseitemeto.eoldal.hu/fenykepek/szepessegiek-talalkozoja--spisske-stretnutie-2011szept/alena-kredatusova-eloadasanak-kepei/#photo_356

Vedeli ste, že... Na trase náučného chodníka v lesoparku v Novoľubovnianskych kúpeľoch rastie niekoľko exemplárov borovice vejmutovky, ktoré patria medzi najvzácnejšie dominanty lesoparku. Drevina pôvodne pochádza zo severovýchodnej Ameriky, kde tvorí rozsiahle porasty. U nás sa pestuje od konca 18. storočia a pre rýchly rast a majestátny tvar koruny je vzácnou a hodnotnou parkovou drevinou. Najväčšia borovica vejmutovka (Pinus strobus L.) v prostredí kúpeľov , má 350 rokov, výšku 25 m a obvod 590 cm , priťahuje pozornosť mnohých návštevníkov, ktorí čerpajú energiu a vnímajú liečivé vyžarovanie z jej členitého kmeňa. Táto vzácna drevina bola nominovaná do súťaže o titul „Strom roka 2011“ nadáciu EKOPOLIS, kde sa umiestnila na krásnom šiestom mieste.

 

 

K stiahnutiu

© 2018 | www.novalubovna.sk | Mapa stránok  |  RSS | Prehlásenie o prístupnosti | Valid HTML 5! Valid CSS 3! toplist