Ludvík Huleš ( ČR): Ako začať?

Ludvík Huleš ( ČR): Ako začať?

Keď som začal s kompostovaním na záhradke, nemal som ani potuchu o rýchlokompostovaní a kompostéroch. Určité informácie som získal po štúdiu literatúry, prevažne zo susedného Nemecka. Tak som vlastne pochopil, že existuje aj rýchlejší a veľmi účinný spôsob kompostovania biologicky rozložiteľného materiálu s finálnym vysoko kvalitným výrobkom – jemným, na živiny bohatým materiálom – kompostom.

Všetko začalo snahou nahradiť pôvodne bežne dostupný hnoj hospodárskych zvierat. V tej dobe začal veľmi radikálny pokles chovu dobytka a zrazu bol nedostatok hnoja. Hľadal som náhradné riešenie. To som našiel v kompostovaní. Pôvodne som začal klasickým spôsobom, tak ako bolo zvykom vo veľkovýrobe. Voľným vrstvením organického materiálu s vápencom, zeminou a prídavkom organických hnojív. Nakoniec prekrytím vrstvou zeminy. Takýto spôsob je však veľmi zdĺhavý, náročný na fyzickú prácu a často pomerne nespoľahlivý.        Klasicky trvá celý proces 3 – 4 roky, niekedy podľa základky a použitého materiálu aj dlhšie. Potreba organického hnojenia bola však vysoká a čakať toľko rokov nemalo zmysel.

Hnojiť bolo treba jahody, strukoviny a hlavne zemiaky. Určitým zlepšením sa ukázalo byť zelené hnojenie, ale stále to bolo málo. Záhradka vznikla na predpolí výsypky blízkeho hnedouhoľného lomu, ktoré bolo preventívne pred sypaním odvalu skryté a ornica odvezená. Navážka ornice formou tzv. technickej rekultivácie bola na extrémnom svahu po niekoľkých prudších lejakoch úplne zmytá a odplavená. Zostal tak obnažený povrch pôvodnej matičnej horniny – zmes čadičových tufitov a zvetraného čadiča. To je pre vznik kvalitnej ornice  veľmi priaznivý základ, ale pre produkciu požadovanej zeleniny a zemiakov málo vhodný. Vznikajú  z neho ťažké až veľmi ťažké, málo priepustné pôdy.

Na vyľahčenie profilu sme skúšali všetko možné, piesok, piliny, dodatky kôry, doplnené zeleným hnojením, ale takéto opatrenia sa prejavovali len krátkodobým účinkom. Z pedogenézy je známe, že na tvorbe pôd sa podieľa okrem matičnej horniny predovšetkým organický materiál. Hnoj nebol, ale bol tu kompost. Kompost síce dosť vyzretý, avšak dlho zotrvával bez účinku v matičnej hornine, zvlášť v suchých rokoch. Začali sa šíriť buriny a plodiny namiesto toho aby rástli, začali sa strácať priamo pred očami. Následne výnosy, namiesto toho aby stúpali, začali povážlivo klesať. Až chemickým rozborom som prišiel na to, v čom som robil chyby. Kompost nezodpovedal požadovaným parametrom, a tak sa organická hmota začala hromadiť v orničnom horizonte, došlo k nadmernému pútaniu živín a vysušovaniu. Závlaha nestačila dopĺňať chýbajúcu vlahu. Zemina pridávaná do kompostu sa ukázala ako balast.

Isté zlepšenie priniesla zmena osevného postupu, so zavedením zeleného hnojenia. Ale vzhľadom na použité doporučované druhy – horčica, peluška, ovos a hrach, sa prejavili aj príznaky zvýšeného výskytu chorôb a škodcov rastlín v koreňovom horizonte. Z tohto dôvodu som musel hľadať iné druhy rastlín. Nakoniec najlepšie výsledky priniesli facélia vratičolistá (svazenka), ďatelina perzská, inkarnát, nechtík záhradný, pohánka, slezy a lesknica kanárska.

Dobré je tiež použitie niektorých ďalších druhov ako napríklad „afrikány“, špenát, „jílek jednoletý“. To však bolo málo, začal sa prejavovať „priming effect“, organická hmota sa ešte viac strácala, humus sa prakticky nevytváral, plodiny tak potrebovali viac minerálnych živín, a to bolo finančne a ekologicky neúnosné.

Riešenie prinieslo až zavedenie kvalitného kompostovania v rýchlokompostéroch. K dokonalému zvládnutiu celého procesu som však potreboval viac ako 3 roky. Príručiek, ktoré som mal k dispozícii (vrátane návodov na použitie rýchlokompostérov) som mal dostatok, ale bez skúseností boli nanič. Poznám mnoho ľudí, ktorí na rýchlokompostéry z tohto dôvodu zanevreli a nechcú o nich ani počuť. Dnes mám opačný názor.

Celá pointa príbehu spočíva vo výrobnej kázni a trpezlivosti.

Kvalitný kompost je možné vyrobiť už za niekoľko týždňov, podľa druhu použitých komponentov a ich úpravy. Hlavnými vodítkami sú obsah vody, veľkosť častíc, prevzdušnenie, pomer C:N, prípadne C:P. Zásada vrstvenia – na spodok v základke hrubý materiál so širokým pomerom C:N (drevná či kôrna/kôrová štiepka  alebo rezanka z papieru, slamy či sena), potom jemný (trávna drvina, zelená tráva, seno, šupy zo zemiakov, zeleniny a ovocia, zvyšky čajov, kávy, odpadky z kuchyne a jedál), striedať vlhký a suchý navzájom. Maximálna veľkosť častíc má byť 10 cm (vhodné sú rôzne drviče). Vhodné je v prvej várke pridať urýchľovač zretia alebo malé množstvo vyzretého kompostu.

Počas postupného vrstvenia je potrebné strážiť teplotu prvej a druhej tepelnej kompostovacej fázy. Teplota základky nesmie prekročiť 70ºC, inak môže dôjsť k zuhoľnateniu alebo tiež k požiaru. V tej dobe je teda vhodné na ochladenie mať po ruke vedro s vodou. Nie je potrebné prekopávať, pokiaľ jednotlivé vrstvy nie sú vyššie ako 10 cm. Ak je substrát príliš mokrý a uľahnutý, potom je vhodné vrstvu nakypriť alebo prehodiť. Vtedy je potrebné počítať s ďalšou teplotnou fázou. A znova strážiť teplotu. Optimálne teploty sú okolo 55ºC. Jednotlivé vrstvy je sa môžu zakladať kontinuálne, proces zahrievania danej partie prebieha znova a postupuje podľa jednotlivých vrstiev nahor. Na kompostovanie v kompostéroch má vonkajšia teplota obmedzený vplyv, len pri silných mrazoch okolo – 20ºC dochádza k podstatnému spomaleniu procesu. Pochopiteľne najrýchlejšie tlenie prebieha počas letného obdobia.

Ku zlepšeniu vyzrievania je vhodné pridávať tiež kostné a minerálne múčky, v dávke podľa druhu 0,5 – 1,0 kg na 1m³, v zahraničí sa odporúča 3 – 5 kg na 1 m³, pri čadičových múčkach dokonca 10 – 12 kg na 1m³. V prípade, že kostná múčka nie je k dispozícii, ani drvené kosti alebo perie, potom je vhodné použiť mleté fosfáty alebo Thomasovu múčku, prípadne superfosfát. Je vhodné využívať tiež podrvené škrupiny z vajec. Z iných vápnitých prísad je najvhodnejší mletý vápenec alebo dolomit. Je dobré pridávať do kompostu  „slivky piva“, malé množstvo starého pečiva, zvyšky múky. Úplne nevhodné je pálené vápno, ktoré silne podporuje mineralizáciu organickej hmoty a došlo by tak k veľkým stratám hmoty a živín. Nebezpečné nielen pre nás, ale aj pre pôdne organizmy sú rôzne jedy, syntetické farby, plasty a batérie, rádioaktívny odpad, odpadové sklo a porcelán, tiež rôzne kovy. Tiež pozor na hygienicky závadný odpad (použité obväzy, biologicky znečistený odpad, saponáty a pod.).

Dôležité je umiestnenie kompostéra na záhrade – najlepšie na mieste chránenom pred silným slnkom a vetrom. Kompostér musí stáť na voľnej zemi, nie na betóne, kamennej dlažbe alebo asfalte, pri kompostovaní sa uvoľňuje voda a čiastočne i bunkové šťavy z rastlinného materiálu a je tu nebezpečie zničenia týchto podkladov. Styk s voľnou pôdou umožňuje voľný prístup pôdnym živočíšnym organizmom a hubám. Aj oni sa podstatnou mierou podieľajú na tvorbe kompostu, predovšetkým jeho najdôležitejšej zložky – humusu.

Pri dodržaní vyššie uvedených pravidiel dosahuje kontinuálne ročná produkcia okolo 1m³ kvalitného, sypkého, čierno hnedého a voňavého kompostu. Tento kompost využívam na prihnojenie jahôd, zeleniny, ovocných drevín a kvetín. Čiastočne tiež na zemiaky. Ku zemiakom a do trávnika používam klasický kompost z kompostovacích ohrád.