Štefan Melkovič: Malý komposter a kompostovanie v domácnosti

Už na strednej škole som sa zaujímal o problematiku životného prostredia a vzťahov k jeho jednotlivým zložkám. Vždy ma fascinovali obnoviteľné prírodné zdroje- hlavne slnko a využitie jeho potenciálu. Počas štúdia na SPU v Nitre som sa snažil aplikovať v reálnom živote poznatky ohľadom znižovania množstva vyhadzovaných odpadov. Niektoré pokusy napr. kompostovať boli neúspešné, hlavne preto že som bol stále mimo domova. V tom čase to bol ťažko dosiahnuteľný cieľ. Nemal som totiž vplyv na tok odpadu v domácnosti a občasné upozornenia na separáciu mali iba krátkodobý účinok. 

 

Všetko sa zmenilo po ukončení štúdia. Úspešne triedime v domácnosti základné zložky odpadov (a robí tak väčšina našich susedov a známych) a od mája sme začali triediť a kompostovať bioodpad. Najprv som urobil prieskum možností kde som si kládol základné otázky:

 

Aká metóda bude vhodná na domáce kompostovanie?  Tu som hodnotil faktory ako zápach, časovú náročnosť kompostovania a nevyhnutnú technológiu.

Zhotoviť kompostovací zásobník svojpomocne alebo ho kúpiť? V tejto otázke som sa zaoberal dostupnosťou kompostérov, technickým riešením a vzhľadom kompostérov ponúkaných v obchodoch, ktoré som konfrontoval so svojimi možnosťami, zručnosťami a predstavami.

Z akých materiálov? Hlavné požiadavky v tejto otázke boli na trvanlivosť materiálov ich odolnosť proti korozivite a namáhaniu v porovnaní s ,, domácou“ alternatívou.

Aký objem peňazí chcem použiť? Pri hľadaní odpovede na túto otázku som sa nezameral na ekonomicky najnižšiu ponuku ale hľadal som tzv. ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku. (vzťah: cena- objem – ďalšie vyvolané náklady)

 

Po zvážení všetkých pre a proti som sa rozhodol zakúpiť plastový zásobník.

Medzi jeho výhody som zaradil to, že je ľahko prenosný, kompaktný (doručia vám ho v krabici cca 60x 60x20 cm) a má jednoduchý a príjemný dizajn (prevedenie v zelenom) Bočné otvory na vyberanie kompostu a uzatvárateľné veko som hodnotil  ako príjemné uľahčenie práce s kompostom.

Medzi nevýhody plastového kompostéra som radil hlavne menej vetracích otvorov a obmedzený manipulačný priestor.

           

V dnešnej dobe je možné kúpiť kompostér priamo vo supermarketoch alebo špecializovaných predajniach. Urobil som cenový prieskum na inernete. Cena kompostéra bola prijateľná, dokonca v niektorých predajniach bola cena o niekoľko sto korún vyššia ako v katalógu u predajcu.  Zameral som sa možnosť pohodlného odberu priamo v mieste bydliska bez nutnosti cestovania. Uvítal som hlavne fakt, že som nemusel za službu platiť žiadne ďalšie poplatky ( ako napr. doprava tovaru).  Dosť ma prekvapilo tvrdenie predajcu, že o kompostéry je v našom regióne malý záujem a musel som čakať na dodanie z centrálneho skladu cca 3 týždne. Všetko prebehlo hladko, po zaplatení malej zálohy si zapísali moje číslo a keď bol kompostér dodaný, tak mi jednoducho zavolali.  

 

Pri skladaní kompostéra som sa trošku natrápil, hlavne pri dopasovávaní jednotlivých dielov a ich spájaní plastovými klinmi , ale všetko nakoniec dobre dopadlo.

 

Keď bol kompostér postavený, zvolil som umiestnenie blízko pri dome v záhrade. Výhodou bola malá donášková vzdialenosť, no nevýhodou bola absencia štiepkovacieho zariadenia a teda nižší prísun suchých drevatých zložiek, čo malo za následok zvýšenie zápachu a prítomnosť tzv.,, vínnych mušiek“. Drevný materiál som zabezpečoval ručným štiepaním, strihaním a lámaním odložených konárov z jarnej údržby. Prehadzoval som kompost 2x týždenne no pri vysokých vstupoch trávnatej zmesi z kosenia a bioodpadov z kuchyne sa rozkladné procesy nezlepšili. Vlhkosť bola stále vysoká.

 Kompostér musel ísť preč. Presťahoval som ho teda doprostred záhrady . Stále som mal nedostatok drveného drevnatého materiálu. Kompost som prekopával 2x týždenne s pridaním prebytkovej zeminy zo záhrady a črepníkov. Proces bol stále nedokonalý, zemina však zápach utlmila. Nedostatok drevného materiálu spôsobil, že hmota je veľmi kompaktná kašovitá, nedá sa prehadzovať, ťažko sa mieša.  Medzitým sa mi podarilo zabezpečiť drevnú štiepku. Rozhodol som sa čo najskôr štiepku zapracovať.

           

Objem určený na premiešanie som rozdelil na tri časti. Technika prehadzovania a miešania kompostu v plastových kompostéroch je dosť obtiažna. Je to spôsobené jednak zúženým manipulačným priestorom zhora a jednak postupným časovým hutnením ukladaných vrstiev v kompostéri. 

 

Manipulačný odoberací otvor na spodnej strane kompostéra je praktický z toho titulu že umožňuje vybrať aspoň časť spracovaného materiálu. Postupným dopĺňaním bioodpadu do kompostéra však došlo ku zhutneniu a pri vyberaní materiálu vznikol v kompostéri pod odpadom prázdny priestor. Zvýšila sa nestabilita kompostéra (plastové nosné steny).  Pri miešaní kompostu  bol použitý klasický kyprič zeminy, ktorým sa v strede krúživým pohybom podarilo pretlačiť kompost smerom nadol. Materiál vybratý zo spodnej časti som na ploche vedľa kompostéra miešal. Tento prevažne rastlinný, vlhký materiál som miešal s drevnou štiepkou v pomere približne 1,5:1. Zmes po chvíli miešania nadobudla jemnejšiu rozpadavú drobnohrudkovitejšiu štruktúru a takto upravená bola naspäť pridávaná zhora do kompostéra.

 

Ďalšou fázou ktorá prebieha je tlenie, kde som meraním teploty a miernym privlhčovaním (1-2 litre vody denne) reguloval rozkladné procesy. Hmota nadobúda jemnejšiu štruktúru a dochádza ku poklesu kopy. Je tu ale ďalší problém a tým je málo akumulačného priestoru. Zvažujem teda nad kúpu , resp. zhotovenie ďalšieho kompostéra pre doplnenie systému o priestor na dozrievanie.