Pietny akt kladenia vencov - 03.09.2025

03.09.2025 -  členovia ZO SZPB v NĽ, deti ZŠ s MŠ v NĽ s pedagógmi, zástupcovia obce, členovia DHZ NĽ, ako aj verejnosť si v tento deň pietnou spomienkou uctili obete II. svetovej vojny pri príležitosti 81. výročia Slovenského národného povstania. 

Fotogaléria školy: https://zssmsnovalubovna.edupage.org/album/#photos:album:1906

Ján Zambor
Ešte o Povstaní z rozhovoru dedinských žien
 

Na pomníčku obetiam Povstania v Bielom Potoku
je iba osem mien.
A koľké by tam bolo treba pripísať.
Ani by sa nepomestili.

Haniku Kubinovie skosilo, keď v Kŕčoch kopala švábku.

Máriu Flochovú zabila mína vo dvore,
keď s deckom utekala do pivnice.

Justíne Mišíkovej zasiahlo dievča,
vybehla k nemu, ranilo ju do brucha –
nedostala sa z toho. A druhú dcéru
jej zabilo pri Dunaji, čo tečie spod Ostrého.

Jozefa Baranca ranilo pri dome,
keď vyšiel na potrebu. Zomrel o dva dni.

Starú Stehlíkovú to chytilo v maštali.

Aj chlapca Janovcovie zabilo –
jedenásťročného Vlada.

Sami zbili truhlu, pochovali ho bez farára
na krytom mieste pri kostole pod lipou.

Johanu Rajtkovú v druhom stave
(hrdo si viedla, otca mala v Amerike)
ranilo do boka vo Vlkolínci, keď vybehla z domu.
Na nosidlách ju zniesli do Trlenskieho.
Zomrela v Korytnici aj s dieťaťom.
A nato i jej matka, chorá na srdce.

Virgíne Bartošovie sa v senníku narodilo malé,
aj tam dodýchalo.

A iní...
Koľko sveta!

Zato lásky bolo medzi nami viac ako teraz.

Ešte aj kravy, kone, prasce,
tak sa ti to k človeku túlilo,
všetko sa držalo okolo nás.

Hvízdali gule,
šľahali červené hady,
trieskalo to,
no hocikde ťa prichýlili.

Švábky si odkopal, kde bolo bližšie.

A v dedine nevyzradili nikoho.

Človek zabúda...
Ale mohol Berco Mišík zabudnúť
na svoju odvtedy chromú nohu?

Strach, ktorým sme nasiakli,
sa z nás už nikdy celkom nestratí.

Ja som bola ešte dievča.
Vybehla som zo senníka
a vtom doň šľahol šrapnel.
Strašne som sa zľakla.
Od tých čias sa bojím aj hrmenia.

A ja s jedným batôžkom pred sebou,
s druhým na chrbte
po všetkých tých grúňoch,
aj v noci, cez horu, stráže.
V Lúžnej som zľahla,
v dreveničke na vyšnom konci,
dve týždne prv.

A minule dcéra vraví:
Povstanie? Taká otrepaná téma.

Ak o ňom zaznie slovo z nehodných úst,
nezmení, čo sa vskutku stalo.

Bola to hrôza. Bohchráň...

Tento národ si však vydobyl trocha hrdosti.