Výročná členská schôdza KD, spojená s fašiangovým posedením 25.02.2020

 Vôňa chutného občerstvenia, vrava, slávnostne ustrojení členovia klubu dôchodcov...

Tento obraz sa Vám naskytol, ak ste v tento deň prechádzali popri budove kultúrneho domu.

Obetaví členovia výboru klubu opäť pripravili pohostenie a pravú fašiangovú atmosféru pre cca 200 členov klubu. Pekným vystúpením, v duchu ľudových zvykov, ich pohladili deti základnej školy. Slovami uznania, poďakovania i povzbudenia sa členom prihovorila aj starostka obce, Ing. Júlia Boďová. Priestor pre usmernenie občanov, vo veci správneho označenia chodcov za zníženej viditeľnosti, ako aj v oblasti bezpečnosti chodcov všeobecne, dostal aj zástupca polície, ktorého upozornenia a výzvy snáď padnú na úrodnú pôdu a aj členovia klubu budú viac dbať na bezpečnosť pri prechádzaní cez cestu, hlavne vo večerných hodinách.

Už tradične sa výročná členská schôdza koná vo fašiangovom čase, aby si členovia spoločne zanôtili piesne, ktoré poznajú od svojej krásnej mladosti a pripomínajú im časy, ktoré síce dávno pominuli, no o to viac ich spomienky na krásne roky pohladia.

Fašiangy sú obdobím, ktoré sa začína 7. januára, deň po Troch kráľoch a končí sa Popolcovou alebo tzv. škaredou stredou, v tomto roku 26.februára.

Slovo fašiang pochádza z nemeckého slova vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Toto slovo symbolizovalo, že po ňom nastáva 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa v minulosti bral veľmi vážne. Práve preto mali byť posledné fašiangové dni, "ostatky", dňami bujarej zábavy. Z veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy názov "mjasopust".

Podľa dĺžky fašiangového obdobia sa hovorilo o dlhých a krátkych fašiangoch. Žartovne sa hovorilo, že keď je krátky fašiang, vydajú sa aj škaredé dievčatá. V našom slovenskom prostredí to bolo dané aj roľníckou kultúrou. Hoci sa už gazdovia pripravovali na jarné práce, ešte nebolo veľa roboty, takže okrem priadok a páračiek bol čas aj na svadby. Trvali dlhšie ako dnes a bola to slávnosť nielen rodiny, ale celej dediny.

Fašiangy poznáme z územia stredoeurópskeho priestoru, a najmä z nášho, ešte aj v predkresťanskom kontexte. Boli to rôzne obchôdzky slúžiace na privolanie jari rôznymi magickými spôsobmi.

Toto obdobie poznali aj východní Slovania, u ktorých sa slávili v podobe "maslenice". Už názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté na kalorické jedlá, pretože pred pôstom sa bolo treba poriadne najesť. Naši predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo, ale počas fašiangov bolo dovolené sa dobre prejesť. Tradičnými jedlami boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a rôzne zabíjačkové špeciality.

Iný nádych získali fašiangy po prijatí kresťanstva. To, čo z nich ako fragment zostalo, boli obchôdzky v maskách. Dnes to berieme ako zábavu, ale v minulosti mali masky významný rituálny význam. Tie fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať. Ešte doteraz máme regióny, kde sa tieto fašiangové sprievody konajú a ľudia sa v nich aj dnes preobliekajú za rôzne masky. Kedysi nesmel chýbať Turoň, medveď, vlk, dnes sa prezliekajú muži za ženy a naopak a v maskách sa vždy zvýrazňujú atribúty výzoru, charakteru alebo zlozvykov opačného pohlavia. V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky pre masky. Každá obec má svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač, ktorý zábave udával tempo.

Fašiangové obchôdzky, zábavy a veselice vrcholili na spoločnej veselici v krčme, kde sa z naturálií zozbieraných po celej dedine vystrojila hostina spojená s bujarou tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. Na tomto krásnom obrade nechýbali účinkujúci prezlečení za kňaza, organistu, hrobára, basa na márach a babky-plačky. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba.

V ostatných desaťročiach sú však ľudové zvyky na ústupe a väčšiu tradíciu získavajú plesy a bály.

Foto: Ing. Igor Mikuš